Aktuality

Oznam obecného úradu

V priebehu mesiaca mája v elektronických informačných systémoch prebehol článok:

Ťažký život nevidiaceho Róma v obci Unín.

Toto nie je môj príbeh, no žiada sa mi k nemu napísať komentár skôr, ako si prečítate o čom to je.  Vždy som si myslela, že všeobecne ľudia majú úctu k postihnutým ľuďom, samozrejme až na pár výnimiek, ale tých by som ani nenazvala ľuďmi, lebo tí nemajú úctu k ničomu a k nikomu. Neviem si ani predstaviť, čo za hyeny to môžu byť, ktoré zámerne dokážu znepríjemňovať život a ubližovať postihnutým ľuďom, len preto, lebo ten človek je Róm, má nesprávnu farbu kože, ktorú navyše on nemôže vidieť, lebo je slepý....

Volám sa Miroslav Daniel. Mám 41 rokov som ženatý, mám 6 ročného syna. Od narodenia som nevidiaci, preto som musel navštevovať školské zariadenie pre nevidiacich v Levoči. Samozrejme som rómskeho pôvodu. O nás Rómov sa zaujímam už asi 20 rokov. Pracoval som v občianskom združení Romano jilo na Zahorí. O Rómov som sa začal zaujímať preto, že ma trápia problémy ktoré sú okolo nás. Najviac ma trápi, keď chudáci Rómovia sú potláčaní, ich ľudská dôstojnosť je pošliapaná. Sám som zažil na vlastnej koži útoky skinheadov. No boli aj horšie prípady, ktoré sa stali  tejto v krajine. Bol som svedkom ako príslušník mestskej polície v meste Holíč na Silvestra v noci asi pred 22mi rokmi zastrelil matku  dvoch malých detí. Podotýkam, išlo o Rómku. Samozrejme sa to obišlo bez potrestania.

V roku 2005 som sa spolu s rodičmi odsťahoval z mesta Holíč, do obce Unín ktorá sa nachádza na Zahorí v okrese Skalica. Hneď po nasťahovaní nám gádžovia dali pocítiť že tu nie sme vítaní. Nebrali sme to na vedomie. Sme tu asi tri – štyri Rómske rodiny. No situácia v dedine je tu taká, že Rómov tu nemajú radi, aj keď sú Rómovia čisto oblečení, správajú sa slušne, aj tak sú pre nich iba hajzli čierni. Asi po troch mesiacoch som si našiel v obci slabozrakú priateľku, gádžovku, a oheň začal pomaly horieť. Vždy keď som sa za tmy vracal od nej domov, mladí chlapci po mne hádzali kamene, drevené polená, a škaredo mi nadávali, do čiernych slepých, hajzlov. 

Keď sa mama priateľky dozvedela, že spolu chodíme, vyhodila ju z domu. Vraj ona nemá dcéru ktorá sa vláči s Cigánom. Tak som ju zobral bývať k nám, do rodičovského domu. Asi po dvoch mesiacoch otehotnela, a tak sme sa museli vziať. Podotýkam, máme krásneho syna. No hneď po narodení nastali ďalšie problémy. Naši majú starší dom, kde sa kúri drevom. Vzhľadom k tomu, že sme obaja zrakovo postihnutí, tak sme mali sťažene podmienky. Tak som jedného dňa požiadal starostu o nájomný byt v dedine. Asi po roku a pol sme spolu s manželkou a synčekom dostali v obci nájomný byt. A tak sa začali problémy so susedmi. Asi po troch týždňoch od nasťahovania som si jedno ráno našiel pred vchodovými dverami do bytu, porezané svoje topánky nožom. Neriešil som to, myslel som že ide o detský žartík. No situácia sa opakovala asi po troch týždňoch znova. Prišiel som večer od našich domov, nechal som topánky a bielu paličku pred dverami v skrinke na topánky. Ráno som chcel ísť do Skalice do nemocnice na vyšetrenie, na zlosť som mal znovu porezané topánky, a ešte bielu paličku zlomenú na niekoľko častí. 

Riešil som to so starostom, no výsledok žiadny. Vraj sa nemám rozčuľovať. To bola starostova odpoveď. A takto to pokračuje ďalej. Pred Vianočnými sviatkami som zase našiel vo dverách do bytu v zámke napchaté zápalky. A starosta mlčí. Zrejme s nimi v tichosti súhlasí. Tak to by som mohol pokračovať, no myslím že to úplne stačí. Každý normálny človek si z toho urobí úsudok sám. 

Po prečítaní tohto príbehu ma mrazilo, čo sú to za ľudia, medzi akými hyenami to musíme žiť? Obdivujem pána Daniela, že napriek tomu, že okrem množstva zdravotných problémov, napriek svojmu handicapu, krutosti ľudí ktorej musí denne čeliť, sa zaoberá Rómskou problematikou a nie sú mu ľahostajné veci čo sa dejú okolo nás. Vraj si za tieto problémy môžeme sami, no čím sa previnil pán Daniel? Čím sa previnili všetci slušní Rómovia, ktorí riadne žijú, pracujú, starajú sa o svoje rodiny? Stačí k nevraživosti naozaj iba naša farba kože? Je mi smiešne, ako sa všetci cmarovo bieli snažia každé leto do hneda opáliť tak, že ich sotva rozoznáte od nás Rómov, opekajú sa v solárkach, ale stačí že tú farbu vidia na nás a už je to dôvodom k nenávisti a zlobe...

Komentár napísala a spracovala Helena Kmeťová

Po skontaktovaní s redaktorkou Helenou Kmeťovou a vysvetlení  situácie vo vzťahu občanov k p. Miroslavovi Danielovi ako i k rozsiahlej diskusii k danému článku zaslala nasledovné stanovisko:

Vážení obyvatelia obce Unín !

Prečítala som si všetky Vaše reakcie na môj blogový príspevok s názvom ,, Ťažký život nevidiaceho Róma v obci Unín,, a týmto sa chcem Vám všetkým ospravedlniť za môj nevhodný komentár. Ano, mala som si najskôr overiť pravdivosť aj z druhej strany a mrzí ma, že som človeku, ako je pán Miroslav Daniel vôbec dala priestor a uverila som jeho klamstvám . Ospravedlňujem sa Vám za to, že som Vás bezdôvodne nazvala hyenami a článok bude z nášho blogu odstránený a pán Miroslav Daniel už u nás priestor na vyjadrenie nedostane. Za porozumenie ďakujem a želám Vám veľa pevných nervov s rodinou Danielových.

S pozdravom

Helena Kmeťová.

Smútočná správa

Oznamujeme občanom, že dňa 19. mája 2013 zomrela naša spoluobčianka, pani Serafína Vlková, vo veku 92 rokov. Posledná rozlúčka so zosnulou bude v utorok 21. mája 2013 a začína o 16,00 hod. svätou omšou.

Česť jej pamiatke

Smútočná správa

Oznamujeme občanom, že dňa 12. mája 2013 zomrel náš spoluobčan, pán Štefan Vajla, vo veku 66 rokov. Posledná rozlúčka so zosnulým bude v štvrtok 16. mája 2013 a začína o 15,00 hod. sv. omšou.

Modlenie za zosnulého bude v pondelok 13. mája 2013 o 19,00 hod. v kaplnke sv. Barbory.

Česť jeho pamiatke.

Smútočná správa

Oznamujeme občanom, že dňa 9. mája 2013 zomrel náš spoluobčan, pán Stanislav Jakúbek, vo veku nedožitých 66 rokov. Posledná rozlúčka so zosnulým bude v pondelok 13. mája 2013 a začína o 16,00 hod. svätou omšou vo farskom kostole sv. Martina.

Česť  jeho pamiatke

Smútočná správa

Oznamujeme občanom, že dňa 20. 4. 2013 zomrel pán Milan Bolf vo veku 65 rokov. Posledná rozlúčka so zosnulým bude v stredu 24. 4. 2013 o 15,00 hod. v Dome smútku v Holíči.

Česť jeho pamiatke

Smútočná správa

Oznamujeme občanom, že dňa 29. marca 2013 zomrela naša spoluobčianka, pani Vilma Kuchárková, vo veku 78 rokov. Posledná rozlúčka so zosnulou bude v piatok 5. apríla 2013 a začína o 13,30 hod. sv. omšou.

Česť jej pamiatke

Smútočná správa

Oznamujeme občanom, že dňa 17. marca 2013 zomrela naša spoluobčianka, pani Emília Jančíková, vo veku 84 rokov. Posledná rozlúčka so zosnulou bude v stredu 20. 3. 2013 a začína o 14,00 hod. svätou omšou.

Česť jej pamiatke

Smútočná správa

Oznamujeme občanom, že dňa 8. marca 2013 zomrel náš bývalý spoluobčan, pán Alexander Masaryk, vo veku 90 rokov. Posledná rozlúčka so zosnulým bude v pondelok 11. marca 2013 o 14,00 hod. v Dome smútku Unín. Pred obradom o 13,15 hod. sa bude modliť za zosnulého. Svätá omša bude v pondelok o 18,00 hod. v kaplnke sv. Barbory.

Česť jeho pamiatke

Smútočná správa

Oznamujeme občanom, že dňa 23. februára 2013 zomrela naša spoluobčianka, pani Anna Petržalová, vo veku nedožitých 84 rokov. Posledná rozlúčka so zosnulou bude v utorok 26. februára 2013 a začína o 13,30 hod. sv. omšou.

Česť  jej  pamiatke

Smútočná správa

Oznamujeme občanom, že dňa 22. januára 2013 zomrela naša spoluobčianka, pani Jozefína Jakúbková, vo veku nedožitých 85 rokov. Posledná rozlúčka so zosnulou bude v piatok 25. 1. 2013 a začína o 14,00 hod. svätou omšou.

Česť jej pamiatke